Divný svet.

Prečo, ak niekto napíše svoj životný príbeh, dá sem svoje najbolestnejšie pocity, prečo niekto reaguje, tým spôsobom že chce poľutovať ?! Je možné že niekorí blogeri naozaj potrebujú poľutovať, veď kto z Vás, či nás niekedy nepotreboval podporu vo forme poľutovania?! Dosť často sa stretávam s ľuďmi, ktorí ani sa len nedokážu vcítiť do situácie dajakého toho nešťastníka a hneď ho odsúdia a pomenujú za slabocha, ktorí nedokáže riešiť situácie ako dospelí. Ale kde je hranica medzi slušnosťou, empatickosťou, humánnym a citlivým prístupom? Keďže študujem sociálnu prácu, a stretla som sa z ľuďmi ktorí všetci do jedného potrebovali vybudovať a naučiť sa pocitu že ich má niekto rád, že sú potrební, nielen pre seba, ale aj pre spoločnosť ako takú ( a neboli to len , bezdomovci, drogovo závislí ľudia, chorí a umierajúci ľudia ) Často to boli aj normálny pracujúci, úspešní, mladý ľudia, ktorí sa len jednoducho potrebovali niekomu posťažovať a vyplakať a teda aj poľutovať. Všetci vieme že dnešná spoločnosť so sebou prináša obrovské nároky na ľudí, kde si musíme brať na seba veľké množstvo zodpovednosti a jednoducho sú a existujú ľudia, ktorí to nezvládajú. Máme ich azda za to odsudzovať, či nebodaj im nadávať do slabochov a nepotrebných pre spoločnosť?! Ale prečo?! Prečo sa správame necitlivo a nehumánne k tým čo to jednoducho potrebujú?! Prečo by sme sa napríklad niekde na ulici nemohli , len tak usmiať na niekoho, prečo by sme nemohli len tak s niekým posedieť pri kávičke, prečo sa nespýtať niekoho kto evidentne smutne sedí niekde na námestí, tečú mu slzy z očí, či nepotrebuje podporu, rozhovor?! Prečo?! Jasné, možno si dotyčný pomyslí že akí cvok, ale to je jeho chyba, aspoň pre pocit snahy že sme sa pokúsili niekomu pomôcť. Myslím že existuje mnoho ľudí, ktorí toto dokážu a dokážu byť empatický a humánny, ale aj ľudia tak neskutočne sebeckí a drzí, že sa nám až rozum pozastaví pri čítaní diskusie. Neodsudzujem ľudí, a nikto si neprizná verejne že je sebecký egoista. No skúsme niekedy nahliadnuť do svojho vnútra, v každom z nás sa ukrýva malé dieťa, v každom z nás sa ukrýva humanista a človek empatický, len je na každom z nás či to dokáže dávať aj najavo. Vlastne pôvodne som chcela písať o ľútosti, ale nenapadlo ma žiadne synonymum na toto slovo. Čo sa za tou ľútosťou skrýva? Čo to vlastne je?! Vie mi niekto konštruktívne a eticky vysvetliť čo to je. Mne sa to spája so slovom súcit. Neviem prečo, je to tak, ale je. Tak drahí diskutujúci a blogeri, čo si o tom myslíte?! Napísala som sprostosť?! 